Čo je canisterapia?

Jarka so Cheilou v DSS Anima, Michalovce

    Canisterapia sa radí do foriem animoterapie - terapie prostredníctvom zvierat (ako tiež hipoterapia a pod.), kde sa využívajú účinky prítomnosti a pôsobenia psa na človeka. Jej prínos je širokospektrálny - od psychologickej oblasti cez sociálnu až po druhotne fyziologickú. Používa sa ako podporná liečba pri rôznych ochoreniach či ako forma prevencie pre dobré psychické zdravie jedinca.    Canisterapiu vykonáva špeciálne cvičený pes a canisterapeutický psovod, ktorý dobre pozná svojho psa. Dvojica musí prejsť zaškoľovacím procesom a úspešne zloženými skúškami.

    Canisterapia má viacero foriem. My ponúkame cielenú, jednorázovú i dlhodobú, individuálnu skupinovú i kombinovanú,, kedy pristupujeme k jednej osobe naraz i v skupinkách, či otvorenú, kde pes voľne komunikuje so skupinkou detí v priestore.

    Pre koho je určená?

Pre každého! Ba dokonca canisterapiu má takpovediac bežný psíčkar denne. Tak čím je potom canisterapia špeciálna?
        o-     canisterapia je poskytovaná cvičeným psom, ktorý je maximálne bezpečný a cvičený priamo pre potreby canisterapie - psík pracuje i s malými deťmi, i s deťmi s poruchou autizmu, i s dospelými s telesnými či mentálnymi postihnutiam;
        o-     pes-canisterapeut je skúsený terapeut... Vycíti, ako sa máte, a podľa toho k vám bude pristupovať;
        o-     a psovod-canisterapeut ani o trošku nezaostáva za svojim psíkom čo sa týka skúseností. Maximálne pozná svojho psa, ovláda ho, vie správne predvídať jeho správanie a vie ho správne viesť. Zaručuje tým, že canisterapia splní svoj účel.

    A koniec koncov - v každom prípade canisterapie máte istotu, že sa jedná o vedľajšiu, podpornú liečebnú formu terapie. Teda psík vás vždy lieči a vy si vždy "minimálne" oddýchnete, v prítomnosti zvieratka, v maximálnom bezpečí a pohodlí.

Čo ešte naša cnaisterapia ponúka?

Jarka s Tessou na detskom tábore, polohovanie

Medzi základné a azda najtypickejšie prvky canisterapie patrí polohovanie. S týmto sa canisterapia neoddeliteľne spája, polohovanie tvorí jej "jadro".
        -        klient leží na podložke v tesnej blízkosti psíka / s hlavou položenou na psíkovi (plece, časť hrudného koša, zadná labka, chrbát). Najdôležitejšiu úlohu zohráva práve tesný fyzický kontakt - počujete, ako psíkovi búši srdiečko, vnímate jeho najmenší pohyb. Ležíte na psíkovi a cítite, že vás prijíma, že vám dovoľuje ležať na ňom. Na chvíľku s ním zdieľate jeho osobný priestor, do ktorého vás on sám dobrovoľne a slobodne vpúšťa. Je to úžasná relaxačná terapia.
        -        Ďalšou formou polohovania je, keď sa psík klientovi položí na nohy / pod nohy. Cítite jeho teplo, jeho dýchanie. Táto forma sa využíva najmä pri telesne znevýhodnených klientoch, vozíčkaroch a pod.
        -        Polohovanie má dvojnásobný prínos pri telesne znevýhodnených klientoch. Dokáže podporiť pohyb -  psík napr. motivuje klienta naťahovať sa za ním a pod., vždy závisí od konkrétnych ťažkostí.

Canisterapia však ponúka omnoho viac!
        o-    gúľali ste si niekedy so psíkom loptičku? Nie? Tak s našou Tessou a Cheilou to môžete skúsiť!;
        o-    do našich hier zapájame i interaktívne hračky, ktoré zabavia vás i psíka;
        o-    v prípade canisterapií pre väčšie skupinky automaticky pripájame i besiedku a praktickú prezentáciu našich psíkov - trikov, ktoré ovládajú;
        o-    ak ste nikdy neskúšali kráčať so psíkom po boku na vôdzke, môžete to vyskúšať! Vraj niet nič lepšieho než prechádzka so štvornohým kamošom.

A podstatná vec - každá canisterapia je iná:
    -     na každého psík inak reaguje (či sa k vám okamžite rozbehne, alebo pomaličky pristúpi; či sa s vami bude hrať alebo sa vám vyvalí na chrbát s výrazom: "Hladkaj ma!";
    -    každý by si prial čosi iné, niekto sa psíka bojí, tak je opatrnejší - niekto má zas psíka doma, tak chce skúsiť niečo iné - niekto má rád psíkov, nebojí sa, ale žiadneho psíka často nestretá;
    -    inak taktiež vyzerá "bežná" a liečebná canisterapia. A i táto liečebná vždy vyzerá inak, závisí od toho, aký cieľ má splniť.

A čo bezpečnosť?

Plne chápeme, že spočiatku môže byť ťažké dôverovať cudziemu psovi. No opäť vás chceme uistiť:
        o-    naši psíkovia sú vycvičení canisterapeuti, ktorí skladali skúšky psa-canisterapeuta. "Majú na to papier";
        o-    pri canisterapií naše občianske združenie využíva plemeno zlatý retríver, ktoré je všeobecne známe svojou minimálnou konfliktnosťou, ktorá keď sa spojí s kvalitným výcvikom, vytvára maximálne bezpečného psa;
        o-    naši psíkovia pravidelne (dvakrát do týždňa) pracujú so zraniteľnejšími klientmi v Domove sociálnych služieb, k tomu pravidelne navštevujú škôlky s malými deťmi a školákov.

Na rovinu - čo najhoršie sa pri canisterapií môže stať? To, že vás psík môže ingorovať.

Keď sa to stane, ťažko povedať, prečo. Zo skúseností vieme, že psík zvykne ignorovať človeka či dieťa, ktoré oňho nejaví záujem od začiatku. V prípade, že vás psík začne odrazu ignorovať počas výkonu canisterapie, naznačuje tým psovodovi-terapeutovi, že už nevládze, že má dosť a chce si oddýchnuť, prípadne canisterapiu ukončiť. Naši psíkovia bežne vykonávajú hodinovú canisterapiu. S týmto časom možno hýbať - možno ho posunúť na MAX. hodinu a pol, či prípadne si tento čas môže psík chcieť sám skrátiť v prípade, že je okolo neho veľmi veľa detí, ktoré si vyžadujú jeho pozornosť.

V takomto prípade, kedy je toho na psíka veľa, neodkladne ukončujeme canisterapiu, pretože welfare, psychická pohoda psíka, je pre nás prvoradá. Avšak netreba sa báť, - pes počas canisterapie NEPRETRŽITE komunikuje so psovodom, svojou neverbálnou komunikáciou mu povie všetko, takže psovod má o aktuálnej situácií v každej chvíli prehľad.

Jarka s Tessou v detskom tábore, praktická ukážka psíka Tessy.

Ako sa správať na canisterapií?

Pre dobrý výsledok canisterapie je potrebná obojstranná spoluprácia. A koniec koncov, človek sa s canisterapiu nestretá každý deň. Tak čo teda?

    -    azda najlepšou vecou je, ak je človek pri psíkovi uvoľnený. Napätie človeka sa zvykne prenášať i na psíka a ten potom môže byť zbytočne napätý, najmä psík v mladšom veku. Avšak nič sa nedeje - to je iba chvíľková záležitosť;
    -    tiež je, najmä pri individuálnych canisterapiách v skupinkách, vhodné, aby ostatné deti / klienti zbytočne nerozptyľovali psíka. Priebeh canisterapie by mal byť pokojný, nerušený, aby sa psík mohol maximálne sústrediť na klienta.
    -    A samozrejme, nebáť sa psíka. A ak psom nedôverujete a bojíte sa ich - nebojte sa, oni vám pomôžu to prekonať.

A hlavne, najpotrebnejšie - užite si to!